V roku 1912 uverejnil Francúz August Le Gras, ktorý žil dlhé roky v Tunise, a ktorý taktiež už v roku 1898 doviezol do Európy arabského chrta (bezpochyby blízkeho príbuzného dnešnej sloughi) popis, vykresľujúci ako Arabi s pomocou chrta lovia gazely. Lovec ide na koni, pravou rukou drží otiaže, ľavou pridržuje chrta, ktorého má na koni pred sebou. Pozorne sleduje okolie, pátra po zveri. Akonáhle zazrie gazely, snaží sa k nim na koni aj so psom čo najviac priblížiť. Až vtedy púšťa chrta. V krátkej štvanici chrt, rýchly a vytrvalý bežec, schopný prenasledovať zver aj na pomerne značnú vzdialenosť a vyvinúť rýchlosť okolo 55km/hod, korisť dostihne a uloví. Zaistí tým rodine lovca obživu na niekoľko dní.
Arabi si svojich psov aj náležite vážia, považujú ich za dar z nebies, a to aj dnes, keď už lov s chrtmi predsa len nezohráva takú dôležitú úlohu ako vtedy. Nikdy nebolo jednoduché získať od nich psa. Chrt, ktorý lovil pre rodinu, nikdy nebol na predaj, mohol byť nanajvýš darovaný, a to len príbuznému alebo svätému mužovi (marabutovi – moslimskému svetcovi), ktorého majiteľ ctil a obával sa ho. Odchovov nikdy nebolo veľa, často sa utrácali celé vrhy a hlavne feny, takže zvierat na predaj bolo málo. Ak sa náhodou nejaká kúpa naskytla, neváhal kupujúci zaplatiť za chrta toľko, koľko by zaplatil za dobrého koňa. Dobrý chrt, schopný uloviť gazelu, bol cenený rovnako, ako ťava. Skrátka, taký chrt bol pre rodinu istou zárukou obživy.
Chrty, ktoré používali a niekde aj doteraz používajú Arabi na lov gaziel, patria, a to aj keď majú domov v Afrike, k vývojovej línii, ktorá má korene v Ázii. Je to iná, celkom samostatná vývojová vetva chrtov, ako línia, ku ktorej patria chrty typu faraónsky chrt a greyhound. Radíme do nej chrtov so zavesenou ušnicou typu saluki a sloughi. Môžeme na nich pozerať ako na formy vzniknuté prispôsobením sa niektorých foriem primitívnych duričov k lovu rýchlejšej a pohyblivejšej zveri v prehľadnej a otvorenej krajine. O ich príbuznosti k duričom svedčia znaky vonkajšej stavby tela, mimo iného tiež spomínaná ušnica (všetci praví duriči majú ucho zavesené). Môžeme predpokladať, že predchodcovia dnešných afrických plemien z tejto skupiny sa dostali z Ázie na západ spolu s Arabmi, v 7. a 8. storočí nášho letopočtu. Mohlo k tomu ale dôjsť aj oveľa skôr, v dobách predhistorických, pretože migrácia rôzneho ázijského obyvateľstva smerom na západ nebola žiadnou vzácnosťou.
Z Ázie pochádzajúci chrty, ktoré sa druhovo rozšírili do Afriky, boli pôvodne loveckými psami. Ale mimo ich domovinu patrí už toto lovecké uplatnenie, podobne ako u chrtov európsko-afrických, raz a navždy do minulosti, aj z týchto ázijsko-afrických chrtov sa stali postupom doby typické spoločenské psy. Ale našťastie ich rýchlosť nezostala ležať ladom. Aj oni sa uplatňujú na dostihových dráhach. Behajú všeobecne o niečo menej spoľahlivo ako chrty z druhej, nezávislej vývojovej línie, ale veľa závisí na majiteľovi a na prostredí, v ktorom žijú. Nemá cenu popierať, že povahovo sú ázijsko-africké chrty pravé, trošku záhadné, trošku do seba zahľadené a trošku uzavreté deti Orientu. Nepatria do rúk úplných začiatočníkov, ani do rúk tých, ktorí nemajú potrebnú trpezlivosť. Vyžadujú rozvážny a kľudný prístup, citlivé zaobchádzanie. Sú to v podstate psy plaché, opatrné a niekedy aj trošku ľakavé. Tieto povahové rysy je samozrejme možné zodpovedajúcim vedením mierniť, tlmiť a potláčať, ale rozhodne to nikdy nesmie byť vedenie necitlivé alebo dokonca hrubé. Nie je nič jednoduchšie, ako tieto psy skaziť – a nie je samozrejme nič ťažšie ako napraviť to, čo sa raz pokazilo.
Aj v inom smere ide o psy náročné. Tie plemená, ktoré majú dlhú srsť, vyžadujú jej pravidelné ošetrovanie, česanie. Čo sa po tejto stránke zanedbá, nedoženie sa potom dlhú dobu. Ako všetky chrty, aj chrty orientálneho pôvodu vyžadujú dostatok pohybu – veď pravým živlom chrta je beh. Treba taktiež počítať s nárokmi na výživu. Mýlil by sa ten, kto by predpokladal, že chudý chrt nepotrebuje veľa potravy. Omyl, obzvlášť ak pes častejšie, alebo dokonca pravidelne závodne behá, potrebuje veľmi kvalitnú stravu. Potencionálny záujemca by mal preto skôr, ako si chrta kúpi, zvážiť zodpovedne svoje možnosti a všetky okolnosti.
A teda na záver: Do skupiny ázijsko-afrických chrtov patria: afgánsky chrt, perzský chrt – saluki, ruský chrt – barzoj, arabský chrt – sloughi a azawakh. Chrty z tejto skupiny sú povahovo väčšinou dosť uzavreté, k cudzím nedôverčivé. Sú opatrné, nevšímavé, ale aj ostražité a keď treba, tak aj nebojácne. Tie plemená, ktoré majú dlhú srsť (afgánsky chrt, barzoj), vyžadujú pravidelnú starostlivosť o svoj zovňajšok. Niekedy sa uplatňujú na dostihoch, ale všeobecne platí, že behajú pomalšie a menej spoľahlivo ako africko-európske chrty. Slúžia hlavne ako atraktívne spoločenské psy.